Niet pochýb o tom, že quartzové strojčeky sú lacnejšie, presnejšie a odolnejšie ako mechanické. Objavili sa koncom 60. rokov a zmenili hodinársky priemysel na nepoznanie. Môžeme teda tvrdiť, že quartzové strojčeky sú prelomom v histórii hodinárstva? 

Hodinky sú výsledkom ľudskej potreby merať čas. Niektoré z najstarších príkladov merania času sú slnečné hodiny. Tento nástroj na ukazovanie času bol založený na pohybe slnka a stĺpu, ktorý vrhal tieň. Najprimitívnejšie variácie týchto nástrojov sa datujú do roku 1400 pred.n.l. Neukazovali ani hodiny, ani minúty a ani sekundy. Ukazovali len časti dňa. 

Egypťania v tom istom čase vyvinuli nástroj na meranie času pomocou vody, ktorý nebol tak ľahko ovplyvniteľný externými podmienkami ako napríklad nedostatok slnka. Najskôr to boli nádoby napĺňané vodou z prúdu vody, ktorý sa nemenil, a tak sa zvýšila presnosť merania. Boli to skôr stopky ako dlhodobé ukazovatele času, ale stali sa významným miľníkom v časomeraní. Vďaka týmto vynálezom mohlo ľudstvo zaznamenávať plynutie času, a tým si uľahčiť život. 

Modliť sa a žať 

V 13. storočí sa objavili na scéne mechanické hodiny, ktoré boli sofistikovanejšie a oveľa presnejšie. Hodiny založené na kombinácii ozubených kolies ponúkali možnosť zobrazenia hodín, minút a dokonca aj sekúnd. Prvé takéto hodiny sa objavili v kostoloch, ktoré vytvorili a udržiavali mnísi. Vďaka takým hodinám sa vedeli orientovať v čase a vedeli presne, kedy sa modliť a žať.

Najväčší boom v meraní času bol v období renesancie. V 15. storočí vznikla myšlienka hlavnej pružinky, ktorá uchovávala energiu na chod hodín. To umožnilo vytvárať menšie strojčeky v hodinách a eventuálne ho vložiť do prenosného puzdra. Pôvodné vreckové hodinky mali tvar valca. Neskôr sa zmenili na tvar gule alebo vajíčka. Ale až v 17. storočí dostali vreckové hodinky svoj okrúhly tvar. A dôvod na tento tvar? Vďaka okrúhlemu tvaru sa hodinky ľahko vkladali do vrecka. 

Existovalo veľa obmien hodinových strojčekov, ale žiadna nebola taká významná ako vynález krokového mechanizmu, ktorý vytvoril anglický hodinár Thomas Mudge v roku 1755. Krokový mechanizmus sa stal najpoužívanejším mechanizmom v hodinkách.

Huygens, Hooke a Harrison

Nasledoval vynález prvého námorného chronometra od hodinára Charlesa Frodshama. Hodiny umiestnené v drevenej truhle na lodi s vysokou presnosťou chodu.  Boli používané na vypočítanie geolokácie. Avšak ešte stále sa používal kyvadlový systém pohonu hodín a na hojdajúcej sa lodi boli nepresné. Christiaan Huygens a Robert Hooke prišli s riešením - vlásočnica. Malá špirálovitá strunka, ktorá sa zväčšovala a zmenšovala, bola kompaktnejšia a lepšie udržovala chod hodín. Vlásočnica sa dodnes používa a nachádza sa v každých mechanických hodinkách.  Britská vláda sľúbila odmenu vo výške  ￡20,000 (3,6 milióna eur) tomu, kto vytvorí najpresnejší námorný chronometer. To prinieslo veľa hodinárskych inovácií a vylepšení, ktoré poznáme dodnes. Víťazom sa stal John Harrison. Vytvoril najpresnejší námorný chronometer toho času, ktorý presne udržoval čas nielen na súši, ale aj na mori. Vláda však nesplnila svoj sľub a nevyplatila Johnovi Harrisonovi sľúbenú sumu. Vyplatila mu iba časť odmeny, ale aj tak sa stal milionárom. 

Inovácie Johna Harrisona žili a rozvíjali sa ďalej aj po jeho smrti vďaka jeho synovi. Veľa hodinárov a hodinárskych značiek sa inšpirovali jeho inováciami a stavali na jeho konceptoch. 

Od 18. storočia sa hodinári snažili vytvárať stále menšie a menšie strojčeky a vreckové hodinky. Až kým neprišli prvé náramkové hodinky vyrobené hodinármi Patek Philippe v roku 1868. Ale skutočným katalyzátorom hodinárskeho priemyslu bola industralizácia. Tá určila odvetviu, kam bude smerovať. Dovtedy hodinári vyrábali svoje hodinky ručne (vyrábali si všetky komponenty “in house”).

Od zbraní k hodinkám

Ako industralizácia menila svet v severnej Amerike, menili sa aj štandardy výroby hodiniek na tomto kontinente. Zakladatelia firmy Waltham Watch Company vyskúšali aplikovať procesy zo zbrojárstva na hodinársky priemysel. A fungovalo to. Nielen že to fungovalo, bolo to až také úspešné, že švajčiarsky hodinársky priemysel okopíroval inovatívny spôsob výroby. No nie každá krajina prevzala inovatívne spôsoby výroby. Anglicko - krajina, ktorá prišla s významnými hodinárskymi vynálezmi, bola pozadu, pretože sa držala starého spôsobu výroby hodiniek.

Na začiatku 20. storočia sa masová produkcia hodiniek rozrastala, ale až počas svetových vojen nabrala na obrátkach, keďže od rýchlej výroby kvalitných a presných hodiniek záviseli životy vojakov. A bolo to práve počas vojny, kedy sa vyformovali tie naznámejšie typy hodiniek ako pilotské alebo field hodinky.

Vianoce v znamení quartz

25. decembra 1969 Seiko predstavilo hodinky Astron. Vôbec prvé hodinky na iný pohon ako mechanický. Boli to prvé quartzové hodinky na batériu. To otriaslo svetom tradičného hodinárskeho umenia a začala sa tzv. quartzová kríza. Asi 20 švajčiarskych značiek spolupracovalo, aby vyvinuli quartzový strojček a nedovolili japonskej značke zničiť svajčiarsky hodinársky priemysel. Ale na švajčiarskej strane chýbala dostatočná stratégia, čo otvorilo dvere pre Japonsko. Do roku 1979 Japonsko každý rok vyvážalo 100 miliónov quartzových hodiniek. Quartzové hodinky boli oveľa presnejšie a lacnejšie ako mechanické a bežný zákazník mal len málo dôvodov na kúpu mechanických hodiniek. Dopyt rýchlo klesal, a preto veľa malých značiek muselo zatvoriť svoje manufaktúry. Dodnes prežila len hŕstka hodinárskych značiek, ktoré odolali takému tlaku a konkurencii. 

Kým hodinky nadobudli podobu, akú poznáme, prešli dlhým vývojom a majú za sebou dlhú tradíciu. Či sa jedná o mechanické, alebo quartzové, obidvoje priniesli revolúciu v tom, ako meriame, ale aj vnímame čas. Napokon sú to väčšinou quartzové hodinky, ktoré prilákajú ľudí do hodinárskeho sveta a napokon k mechanickým hodinkám. A za to by sme im mali byť vďační. 

Autor: Bernard Vlado